Dobrý deň, som dobro.

 

 

Fejtón Tomáša Janovica spĺňa skôr kritériá príslovia.

V každom prípade, je v ňom veľká múdrosť, dokonca by som povedal, že dve, takže myslím, že stojí za zamyslenie.

Prvá by sa dala sformulovať asi tak, že dobro nepotrebuje o sebe hovoriť, kým je. Nepotrebuje nosiť dres. Jeho „dobrota“ je zjavná, jasná, neodškriepiteľná.

Načo teda reklama na veci, ktoré sú dobré? Načo politická reklama pre dobrého kandidáta?

Krátky excursus: Slovo reklama nepochádza zo slovenského „klamať“, ale z latinského, „clamare“ (kričať, prevolávať). Re-clama je teda poriadne hlasné opakovanie niečoho. Všimli ste si, že televízna reklama je vždy o trochu hlasnejšia než predchádzajúce a nasledujúce vysielanie, napr. film? Reklamný „pútač“ musí upútať našu pozornosť – aj preto sa diskutuje, či je vhodné mať ich povedľa ciest. Najmä však, nestačí jedna. Reklama sa musí opakovať, aby sa nám vryla do pamäti a priviedla našu pozornosť k reklamovanému posolstvu. Potom už je jej úspech závislý od samotného množstva opakovaní, podľa pravidla, že aj „stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“. Túto myšlienku vyslovil vraj kedysi ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels. Neviem. Ale vo svojom fachu bol mimoriadne schopný (a ako vieme, aj mimoriadne úspešný), takže je to možné – lebo propaganda (z latinského propagare – šíriť, rozšíriť) stojí práve na tomto predpoklade, že totiž opakovaním akéhokoľvek tvrdenia sa vo vedomí ľudí vytvára a medzi nimi šíri ilúzia jeho pravdivosti: aj on to predsa povedal, aj on, aj tam som to čítal, aj tam som to počul – všetci to hovoria, takže zrejme je to tak. Dá sa teda povedať, že stokrát opakovaná lož sa „stáva pravdou“? Nestáva, ale človek si na ňu je schopný najprv zvyknúť, a potom ju dokonca aj prijať. Takže úspech reklamy nezávisí na tom, či je pravdivá.

Takže nezávisí od pravdy. Nie je teda reklama na veci, ktoré sú dobré, kontraproduktívna? Nevstúpilo by dobro do ringu, v ktorom o pravdu vôbec nejde, keby o sebe začalo reklamovať, že je dobrom? A nespôsobilo by to jeho popretie? To nie – dobro ostane dobrom aj vtedy, keď o dobro vôbec nejde, ale ide len o opakované kričanie a jeho hlasitosť.

Pozrime si ešte raz fejtón, o ktorom rozmýšľame. Skutočne, dobro o sebe nehovorí, že je dobrom. Ale ani nemlčí. Čo robí? Praje dobrý deň. A zrejme ho praje každý deň. Prejavuje svoju podstatu – čiže „to, čo ho robí tým, čím je“. Presne toto musia robiť dobré veci (produkty), aj dobrí politickí kandidáti. Prejaviť svoju podstatu a prejaviť ju opakovane. To je ich reklama. A potrebná. Aby sa dobro šírilo.

Je v tomto skvelom fejtóne však ešte aj druhá myšlienka. Skúsme si vymeniť poradie tých dvoch vyjadrení – azda nám to Majster Janovic dovolí:

 

Keď vojde dobro, povie (iba):

"Dobrý deň."

Keď vojde zlo, povie:

"Dobrý deň, som Dobro."

 

Zlo sa nevyhnutne musí pretvarovať. Človek je prirodzene orientovaný na dobro. Zlo prijíma a koná len vtedy, keď ho (aspoň v danej chvíli) pokladá za dobro. Preto sa zlo nielenže musí pretvarovať, ale musí sa vydávať práve za dobro. Inak nemá u človeka šancu uspieť. „Zloba“ zla človeka odpudzuje.

Zlo teda svoju podstatu nikdy neprezradí, ale cíti potrebu vydávať sa za dobro. Aj to robí. Vždy. Môžeme sa na to spoľahnúť. Bude si robiť reklamu a spoliehať sa na to, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

Keď teda vojde zlo, jeho pravým posolstvom nie je prianie dobrého dňa – lebo dobro mu je cudzie, vzdialené, je to pravý opak jeho podstaty, a teda aj toho, čo by nám chcelo zapriať. Pravým posolstvom je „som dobro“. Ako som už uviedol hore, ak je akékoľvek tvrdenie opakované dostatočne často, máme tendenciu pokladať ho za pravdivé, zvlášť ak o danej veci nemáme dostatočne jasné a pevne ukotvené poznanie: „Čosi na tom bude.“

A to mi pripomína jedno slovenské príslovie, ktoré teda v žiadnom prípade nevyjadruje múdrosť: „Bez vetra sa ani lístok nepohne.“ To je teda poriadny omyl! Stáli ste už pod stromom, na ktorom sedeli chlapci a z celej sily kývali konármi? Nielenže sa listy trmácali ako vo víchrici, ale i padali dolu, spolu s jablkami, hruškami či orechami! Bez vetra! Takže základná téza bulváru... je, skrátka, klamlivá.

Presne toto robí zlo: klame. To je jeho podstata. Bude vyvolávať ilúziu pravdy a opakovanie na nás kričať zo stromu, že niečo na tom musí byť – veď predsa bez vetra sa ani lístok nepohne!

Neuverme mu. Nie je pravda, že šaty robia človeka, ale jeho podstata. To platí aj o zlých veciach (produktoch) – nestačí, že vyzerajú dobre a že majú dobrú reklamu, teda že hovoria o sebe, aj dostatočne často, aj dostatočne nahlas, aké „sú dobré“. O tom rozhoduje ...ich podstata – či sú naozaj také.

Tak je to s dobrom. A najmä so zlom.