„Čas je drahocenný poklad, komu ho dávaš?“ — Pau del Rosso
Hlboká myšlienka.
Ale v akom zmysle je čas „poklad“?
Je dobré rozlišovať „chronos“ a „kairos“. Čas ako "chronos" plynie a my „v ňom“ – v tomto zmysle nám ubiehajú sekundy, hodiny, dni života a my sa (snáď) usilujeme ich niečím zmysluplným zaplniť. Odmeriava ho „chrono-meter“ – hodiny a my vieme, že teraz je toľko (od dnešnej polnoci), o nejaký čas ma čaká toto, potom tamto, zoberie mi to toľko času a večer o nejakej hodine sa poďakujem za to, čo som dnes stihol a uložím sa spať.
To je zorný uhol, z ktorého sa môže celkom reálne zdať, že „nemáme čas“, lebo sme si dni už niečím viac-menej, alebo aj celé nejako vyplnili.
„Nemám čas“ neznamená doslova, že by som ho nemal. Znamená, že ten, ktorý mám k dispozícii, je aktuálne naplnený.
Viem, že tomu rozumiete, ale predsa, dovoľte mi dva príklady:
„Nemám čas ísť do kina“ znamená len toľko, že v hierarchii mojich hodnôt kino je príliš nízko na to, aby som si ho zaradil do programu niektorého z mojich dní. Ak je to tak v poriadku, a nad ním – v tej hierarchii – sú objektívne dôležitejšie veci, môžem povedať, že mám svoj čas dobre usporiadaný. (Škoda, lebo kino – film – filmové umenie vie byť dobre strávený čas..., aspoň občas. J)
„Nemám čas na teba, pre teba“ ...znamená to isté.
A to nás vedie k druhému pohľadu na čas – „čas“ ako "kairos". To je čas ako dar, ako poklad, ktorým obdarúvam človeka, miesto, situáciu – tým, že sa naplno venujem tejto chvíli a naplno ju prežívam. Z tohto zorného uhla máme naozaj veľa času ako veľa pokladu, ktorý je dobré rozumne spravovať, čiže nadeľovať a tak žiť svoj život.
A „na konci dňa“, ako hovoria Američania, ten rozhodujúci bude práve tento, kairos – či nám nepretiekol spolu s chronosom, len tak pomedzi prsty...
Španielsky mystik, svätý Ján z Kríža, to povedal nečakane nadčasovo: „En el ocaso de nuestra vida seremos juzgados en el amor.“ (V súmraku nášho života budeme súdení za lásku.) „En el amor“ znamená doslova „v láske“, toto vyjadrenie sa prekladá naším „zamilovaný“. Azda mi teda svätec dovolí preložiť tú jeho vetu aj trochu obrazne: Keď bude zapadať slnko nášho života, rozhodujúca bude miera nášho zamilovania.
Schopnosť milovať sa ukáže ako to najdôležitejšie, a to nielen v našich spomienkach, ale najmä v tom, ako ten náš život vyústi.
Dobre vedieť.
