Jesenné predsavzatia III. (november)

Prichádza tretí jesenný mesiac a s ním ďalšia trojica mojich predsavzatí. Páči sa mi uvažovať o nich a písať si ich postupne na začiatok mesiaca v kalendári..., tak sa na ne chystať, zbierať odvahu J, energiu a odhodlanie. Isteže, sú to malé kroky a pre niekoho možno banálne, ale nie pre mňa, najmä ak ich chcem poctivo robiť každý deň a urobiť si z nich prípadne dlhodobé návyky – pozitívnu rutinu.

        a)      Starostlivosť o telo: maximálne 1 káva denne. Prečo? Čo je na káve nedobré, škodlivé? Nič také, najmä nie v takomto množstve. Ale mám dva dôvody. Na jeseň má väčšina z nás väčšie problémy s pitným režimom (než v lete, kedy smäd a pocit tepla, horúčavy si samy „pýtajú“ napiť). Nuž, a káva pôsobí celkom opačne – na svoje spracovanie v tele potrebuje vodu, čiže ju z tela práveže odčerpáva. Ak teda mám ťažkosť piť dostatok vody, a zároveň si ju ešte odčerpávam pravidelným pitím kávy (v mojom prípade dve denne), tak to znížim na polovicu.
A mám ešte jeden dôvod, psychologický. Chcem tým podporiť jednu kamarátku, ktorá má veľmi rada kávu, ale zistila, že jej zdravotne škodí, tak sa musela rozhodnúť celkom ju prestať piť. No, a má – samozrejme – abstinenčné príznaky. Preto jej chcem prejaviť solidaritu, aspoň takto na diaľku. A toto tu nepíšem prioritne pre ňu, ale pre nás všetkých (aj pre seba) – aby sme nezabúdali, že kedykoľvek sa chceme vzdať niečoho, čo sa nám stalo už návykom (zlozvykom), prídu nevyhnutne abstinenčné príznaky: naše telo, myseľ, VŠETKO nás bude veľmi naliehavo presviedčať, že to bol zlý nápad a v skutočnosti to nevyhnutne potrebujeme!!! A naše telo má veľmi presvedčivé nástroje, aby nám to dosť jasne dalo najavo. Pozor! Keď hovorím ľuďom, v rámci svojho poradenstva a sprevádzania zdravým životným štýlom, aby „počúvali svoje telo“, vždy zdôrazňujem, že to neplatí v tejto súvislosti – kedy, naopak, treba nepočúvať, lebo to nie je v skutočnosti „hlas“ nášho tela, ale hlas nášho zlozvyku – takže len vytrvať v dobrom rozhodnutí. Nebude to trvať večne a zbavenie sa zlozvyku prinesie očakávaný účinok, aj s benefitom, že sme si v čomsi dokázali rozkázať a ustáli sme to aj vtedy, keď to bolo náročné.

        b)     Starostlivosť o myseľ: pravidelne sa starať o poriadok. Výhodou toho, keď človek býva sám, je to, že – aj v súvislosti s poriadkom – si môže urobiť čo chce, kedy chce. Ale to je zároveň aj nevýhodou: že si to (všetko) musí niekedy urobiť ...a sám: ak to neurobím ja, tak to ...nebude urobené. A teda, ak to tu má nejako vyzerať (a byť zdravým prostredím, čiže toxickým pre choroby), je dobré tomu dať nejaký rytmus. Preto si to kladiem ako predsavzatie v tejto, druhej oblasti. Vidím to predovšetkým ako mentálny návyk, v duchu príslovia: „zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“. Nikdy som v tom nebol veľmi dobrý, takže ...je to výzva. Viem. Preto som sa na to istý čas chystal. Spolieham sa, že aj tu platí, že telo, myseľ i duša má rado (a ocení) to, čo sa robí pravidelne. J

        c)      Starostlivosť o dušu: každý deň cintorín – po modliť sa za blízkych, čo už sú na druhej strane, a zároveň ich prosiť o modlitbu. A tiež za niekoho, za koho sa nik nemodlí. Volá sa to „spoločenstvo svätých“ (presnejšie: „vospolnosť“ – communio, teda povedomie spolupatričnosti – to, čo živí solidaritu). Je to hlboký a intenzívny vzťah vzájomnej podpory, povzbudenia, posily medzi ľuďmi, ktorí sa usilujú o to isté – žiť poctivý vzťah so svojím nebeským Otcom. A obidva tieto vzťahy idú poza obmedzenia priestoru i času, takže dokonca i smrti. Presne toto si chcem prehĺbiť (už na tom pracujem niekoľko rokov). Cintorín sám o sebe, ani plno sviečok a kvetov okolo to neurobí. Ale tá cesta tam, každý deň, a tiež chvíľa ticha v modlitbe, každý deň – verím, že to má svoj silný potenciál... Toto nie je návyk, ktorý si chcem zaviesť celoživotne, zrejme by som to organizačne nezvládol. Ale ako takú novembrovú mesačnú „kúru“ toho vzťahu.

 

Pozn. na záver: koniec jesene – koniec predsavzatiam? Nie. Myslím, že sa mi tento model práce na sebe „po malých krokoch“ celkom osvedčil. Budem v ňom pokračovať, možno nie každý mesiac tri (z každej oblasti), ale v iných počtoch, podľa aktuálnej potreby či pocitov. Ale „malá cesta“ je naozaj dobrý spôsob ako dôjsť do cieľa, teda pokiaľ nechýba na nej vytrvalosť. (Inak človek urobí len pár malých krokov a – vidiac, že ešte nikam nedošiel – ho to „prestane baviť“.)

Takže idem ďalej, ale už viac dôverne, sám so sebou, sám pred sebou. Zverejňovanie svojich predsavzatí má, okrem zjavných benefitov, aj svoje úskalia...

 

Jesenné predsavzatia II. (október)

 

         V septembri som si „poriešil“ pár drobných kamienkov do mozaiky môjho zdravia a – skvelý benefit navyše, ktorý je úžasným „katalyzátorom“ ďalších zmien – veľmi sa z toho teším. J  

        Nuž, tu sú teda moje „jesenné predsavzatia“ na október. Uvádzam ich už v prvej polovici mesiaca, lebo na rozdiel od septembra, kedy som sa chcel o ne podeliť až potom, ako už budú viac-menej vžité, teraz sa chcem tou verejnou informáciou motivovať, aby som zabojoval aj za ne... A tiež preto, že viacerí ste prejavili záujem, tak aby ste nemuseli čakať pridlho.

        a)    Starostlivosť o telo: Stop tvrdému alkoholu. Tento mesiac sa chcem vzdať všetkého silnejšieho alkoholu. Nemám s ním nejaké problémy, ale ...obľúbil som si (najmä whisky – pol deci večer ku filmu) a ...netreba mi. Benefity nápojov s vyšším obsahom alkoholu sú skutočne malé. Po mesiaci uvidím, či to nenechám tak už natrvalo (s výnimkou nejakej oslavy, raz za čas). 

        b)    Starostlivosť o myseľ: menej televízie – viac kníh. Prosím, nečítajte tento môj text ako bulvár, ktorý pozná len extrémy. Nie je to u mňa tak, že celý deň sedím len pred televízorom, a knihu nevezmem do ruky. Moje predsavzatie je také, ako som napísal: menej/viac. Trochu zmeniť ten pomer. Priestor na zmenu vidím v tom, že každý večer pozerám buď nejaký šport alebo film. Niekedy však tie filmy, čo dávajú v televízii, nestoja za to a na tie, ktoré mám doma, práve nemám náladu. Takže tu je možnosť – vypnúť... a siahnuť po literatúre. Chcem sa do niečoho poriadne začítať, ako kedysi...  

        c)      Starostlivosť o dušu: Serióznejšia ranná modlitba. Robievam to tak, že ráno, keď vstanem, idem na toaletu a zacvičím si. Potom si namiešam jačmeň (teraz mám kvalitné zemiaky, tak si aj jeden očistím a surový zjem), sadnem si do kresla a kým chrúmem zemiak a pijem jačmeň... poďakujem sa za noc, spánok a všetko, čo sledujem u seba a okolo seba, ako dary Božej láskavej starostlivosti, ktoré vôbec nie sú žiadnou samozrejmosťou. Ale... chcem tomu dať väčšiu hĺbku.

Pozn. na záver: Cieľom týchto mojich vyznaní je ...vyznať sa z mojich predsavzatí. A ambíciou nie je, aby ste sa vy pozreli na seba, ako máte tieto moje veci vyriešené. Možno ste dlhoroční abstinenti, televíziu nepozeráte a modlitbu máte tiež výbornú. Ale o to nejde. J Skúste sa pozrieť, kde vy potrebujete pridať v starostlivosti o svoje telo, myseľ a dušu... a skúste si takto „poriešiť“ nejaký SVOJ zlozvyk, resp. dobrozvyk. Budeme sa v tom vzájomne podporovať, ak chcete.

Jesenné predsavzatia

Počuli ste už o niečom takom? Asi nie. Ani ja. No a čo? Máme robiť dobré veci, alebo len tie veci, o ktorých sme už niekedy niekde počuli, že „sa robia“?

Ja nie som veľmi „konvenčný typ“, takže odpoveď zrejme tušíte.

Prečo teda jesenné predsavzatia? Nuž, jeseň je (popri jari) výborný čas na detox (prečistenie organizmu). A keďže ľudská osoba je somato-psycho-spirituálna jednota, je určite vhodné takto z času na čas si prečistiť nielen telo, ale aj myseľ a dušu.

Súhlasím, že na to je dobrý každý deň. Ale nie každý deň máme na to príslušnú kondíciu, odhodlanie, vytrvalosť atď. Veď viete, ako to býva s predsavzatiami.

Takže. Idem sa podeliť o tie svoje. Moja predstava je, že každý jesenný mesiac si nejakým spôsobom „pozitívne zasiahnem“ do fungovania svojho tela, mysle i duše – teda vytvorím si nejaký dobrozvyk, alebo sa zbavím nejakého zlozvyku.

A vyčkal som tri týždne, kým sa o to podelím, lebo múdri ľudia hovoria (a aj moja skúsenosť to potvrdzuje), že keď niečo denne opakujeme, cca. tri týždne stačia na to, aby sa nám to vžilo, ba dokonca do značnej miery už aj zautomatizovalo – takže už na to nemusíme zakaždým sústredene myslieť, a príde nám to na um akoby samo. Rutina. Tá dobrá.

Ešte jedna vec: Koho zaujímajú moje jesenné predsavzatia? No, ja neviem. To práve zistím. Ak to niekoho zaujme a prípadne sa nechá inšpirovať a urobí si nejaké svoje, budem vďačný, keď sa do komentára so mnou o to podelí.

Takže tu sú moje septembrové. (Áno, trochu sa hanbím – idem odhaliť čosi dosť intímne. Ale mám svoj blog – moji čitatelia si zaslúžia spoznať ma trochu viac „do hĺbky“. A inak to nepôjde, len ak im to sám poodhalím. Vlastne, je aj iná cesta – ale tá veľmi často vedie k pomýlenému poznaniu...)

        a) Starostlivosť o telo: Nebudem obedovať pri televízii, resp. nebudem pri obedovaní pozerať televíziu. Toto je asi problém, ktorý málokto potrebuje riešiť. Ale ja žijem sám, obedujem zväčša sám a ...zvykol som si. Takže ide o to, zbaviť sa tohto zlozvyku. Prečo je to zlozvyk? Lebo jedlo by malo mať našu plnú pozornosť. Tak veľa a takého dôležitého sa pri tom deje pre náš život i pre naše zdravie, že by sme sa nemali nechať rozptyľovať programom v televízii. A že vie rozptýliť! (Prednedávnom som pri obede pozeral jeden taliansky seriál. Priznám sa, že často mi pri ňom tak zovrelo žalúdok, že to muselo mať nedobrý vplyv na moje zažívanie!) Iné je, jesť v spoločnosti – to je vyššia hodnota a pozitívne vplýva aj na dobré zažívanie – teda ak je pri stole dobrá atmosféra. Ale to je iná téma.

        b) Starostlivosť o myseľ: Každý deň aspoň 20 min prechádzka alebo bicykel. Tu je asi zámer jasný: pohyb je popri strave a spánku jedným zo základných pilierov zdravia. Po lete nás to môže menej lákať ísť von, najmä keď sa tak prudko ochladí ako teraz. Takže preto som si to dal ako predsavzatie. Poviete si možno, že toto predsavzatie patrí hore, k starostlivosti o telo. Možno. Ale ja ho vnímam tu – lebo cieľom tejto mojej telesnej aktivity je prevetrať si myseľ. A som nadšený, ako sa tieto tri dimenzie nášho bytia vzájomne prelínajú a ovplyvňujú, pozri aj ďalej.

        c) Starostlivosť o dušu: Každý deň ruženec. Mám veľmi rád túto modlitbu. Keby ma pri tom niekto zblízka pozoroval, možno by nebol veľmi presvedčený o hĺbke mojej modlitby. Modlím sa totiž tak, že na úvod poviem Bohu svoje úmysly, na ktoré chcem tú modlitbu obetovať, a potom už ju ...nechám plynúť. Zväčša sa nedokážem celý čas sústrediť na obsah jednotlivých tajomstiev, ale nechám popri modlitbe relatívnu voľnosť svojim myšlienkam. Verím, že ich týmto spôsobom nejako zapájam do tej modlitby. (Spomínam si, že kedysi nám to takto vysvetľoval aj neskorší kardinál Tomáš Špidlík – a jemu sa dá dôverovať.) Nevyčítam si neschopnosť sústrediť sa. Pomáha mi sv. Terézia z Lisieux, ktorá sa tiež nebrala veľmi vážne, ale radšej ako dieťa – s pokojnou pokorou voči vlastným nedokonalostiam. Ba som presvedčený, že pri tejto modlitbe to hlboké ponorenie sa do tajomstiev ani nie je zakaždým nutné. Takže ja túto modlitbu beriem najmä ako „čas strávený s Bohom“. 

      Samozrejme, často sa ruženec modlím pri prechádzke vonku, niekedy bosý v tráve – a tým si súčasne kultivujem – prečisťujem a v istom zmysle aj živím dušu, myseľ i telo. Je to skvelé! J

Ak budete chcieť, podelím sa aj o októbrové predsavzatia.