štvrtok 22. septembra 2022

Jesenné predsavzatia


Počuli ste už o niečom takom? Asi nie. Ani ja. No a čo? Máme robiť dobré veci, alebo len tie veci, o ktorých sme už niekedy niekde počuli, že „sa robia“?

Ja nie som veľmi „konvenčný typ“, takže odpoveď zrejme tušíte.

Prečo teda jesenné predsavzatia? Nuž, jeseň je (popri jari) výborný čas na detox (prečistenie organizmu). A keďže ľudská osoba je somato-psycho-spirituálna jednota, je určite vhodné takto z času na čas si prečistiť nielen telo, ale aj myseľ a dušu.

Súhlasím, že na to je dobrý každý deň. Ale nie každý deň máme na to príslušnú kondíciu, odhodlanie, vytrvalosť atď. Veď viete, ako to býva s predsavzatiami.

Takže. Idem sa podeliť o tie svoje. Moja predstava je, že každý jesenný mesiac si nejakým spôsobom „pozitívne zasiahnem“ do fungovania svojho tela, mysle i duše – teda vytvorím si nejaký dobrozvyk, alebo sa zbavím nejakého zlozvyku.

A vyčkal som tri týždne, kým sa o to podelím, lebo múdri ľudia hovoria (a aj moja skúsenosť to potvrdzuje), že keď niečo denne opakujeme, cca. tri týždne stačia na to, aby sa nám to vžilo, ba dokonca do značnej miery už aj zautomatizovalo – takže už na to nemusíme zakaždým sústredene myslieť, a príde nám to na um akoby samo. Rutina. Tá dobrá.

Ešte jedna vec: Koho zaujímajú moje jesenné predsavzatia? No, ja neviem. To práve zistím. Ak to niekoho zaujme a prípadne sa nechá inšpirovať a urobí si nejaké svoje, budem vďačný, keď sa do komentára so mnou o to podelí.

Takže tu sú moje septembrové. (Áno, trochu sa hanbím – idem odhaliť čosi dosť intímne. Ale mám svoj blog – moji čitatelia si zaslúžia spoznať ma trochu viac „do hĺbky“. A inak to nepôjde, len ak im to sám poodhalím. Vlastne, je aj iná cesta – ale tá veľmi často vedie k pomýlenému poznaniu...)

        a) Starostlivosť o telo: Nebudem obedovať pri televízii, resp. nebudem pri obedovaní pozerať televíziu. Toto je asi problém, ktorý málokto potrebuje riešiť. Ale ja žijem sám, obedujem zväčša sám a ...zvykol som si. Takže ide o to, zbaviť sa tohto zlozvyku. Prečo je to zlozvyk? Lebo jedlo by malo mať našu plnú pozornosť. Tak veľa a takého dôležitého sa pri tom deje pre náš život i pre naše zdravie, že by sme sa nemali nechať rozptyľovať programom v televízii. A že vie rozptýliť! (Prednedávnom som pri obede pozeral jeden taliansky seriál. Priznám sa, že často mi pri ňom tak zovrelo žalúdok, že to muselo mať nedobrý vplyv na moje zažívanie!) Iné je, jesť v spoločnosti – to je vyššia hodnota a pozitívne vplýva aj na dobré zažívanie – teda ak je pri stole dobrá atmosféra. Ale to je iná téma.

        b) Starostlivosť o myseľ: Každý deň aspoň 20 min prechádzka alebo bicykel. Tu je asi zámer jasný: pohyb je popri strave a spánku jedným zo základných pilierov zdravia. Po lete nás to môže menej lákať ísť von, najmä keď sa tak prudko ochladí ako teraz. Takže preto som si to dal ako predsavzatie. Poviete si možno, že toto predsavzatie patrí hore, k starostlivosti o telo. Možno. Ale ja ho vnímam tu – lebo cieľom tejto mojej telesnej aktivity je prevetrať si myseľ. A som nadšený, ako sa tieto tri dimenzie nášho bytia vzájomne prelínajú a ovplyvňujú, pozri aj ďalej.

        c) Starostlivosť o dušu: Každý deň ruženec. Mám veľmi rád túto modlitbu. Keby ma pri tom niekto zblízka pozoroval, možno by nebol veľmi presvedčený o hĺbke mojej modlitby. Modlím sa totiž tak, že na úvod poviem Bohu svoje úmysly, na ktoré chcem tú modlitbu obetovať, a potom už ju ...nechám plynúť. Zväčša sa nedokážem celý čas sústrediť na obsah jednotlivých tajomstiev, ale nechám popri modlitbe relatívnu voľnosť svojim myšlienkam. Verím, že ich týmto spôsobom nejako zapájam do tej modlitby. (Spomínam si, že kedysi nám to takto vysvetľoval aj neskorší kardinál Tomáš Špidlík – a jemu sa dá dôverovať.) Nevyčítam si neschopnosť sústrediť sa. Pomáha mi sv. Terézia z Lisieux, ktorá sa tiež nebrala veľmi vážne, ale radšej ako dieťa – s pokojnou pokorou voči vlastným nedokonalostiam. Ba som presvedčený, že pri tejto modlitbe to hlboké ponorenie sa do tajomstiev ani nie je zakaždým nutné. Takže ja túto modlitbu beriem najmä ako „čas strávený s Bohom“. 

      Samozrejme, často sa ruženec modlím pri prechádzke vonku, niekedy bosý v tráve – a tým si súčasne kultivujem – prečisťujem a v istom zmysle aj živím dušu, myseľ i telo. Je to skvelé! J

Ak budete chcieť, podelím sa aj o októbrové predsavzatia.

2 komentáre:

  1. Keď si na Facebooku napísal, že si si založil blog,tešila som sa na čítanie. A teším sa ešte viac, keď som si teraz prečítala prvé dva príspevky 🙂 Držím palce pri predsavzatiach. Máš veľmi sympatický postoj k sústredeniu sa pri modlitbe. Je to veľká téma, ktorá mnohých trápi. Ja sa stotožňujem s tvojím názorom podporeným sv. Teréziou a kardinálom Špidlikom 🙂 O jesenných predsavzatiach som nepočula ale páči sa mi myšlienka každý mesiac si vytvoriť dobrozvyk alebo sa zbaviť zlozvyku.

    Teším sa na ďalšie, zaujímavé čítanie 🙂

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ďakujem... 💚
    Obed. Nikdy nepozerám televízor... a nejedávam s ním... ja v tichu a vychutnávam si sústa. Mne by to prekážalo.
    Prechádzka denne. Stíham si všímať okolitý svet. A aj niečo v tráve sfotiť... jasné, že sa to nemusí len hýbať... moja duša je nadšená z Božieho... a tak zachytávam aspoň obraz, ak nemôžem vôňu. Keďže som sa presťahovala na Oravu, dychtivo objavujem každý kút.
    Modlitba. Ruženec mám najradšej bolestný... nemodlim sa ho denne. Ja skôr čotky s Isusovou modlitbou... ale mám dlhodobo v krvi modlitbu Angely Merici... Také odporúčanie pre jej zverenkyne, uršulínky, ktoré sa nemohli zúčastniť na každodennej liturgii... aj keď nie som uršulínka, pred rokmi ma to oslovilo... 33 Otčenáš, 33 Raduj sa, 33 SLAVA. Mám dokonca 33 jkové čotky.
    Ďakujem za slová... 🌷

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem už vopred za Váš komentár. Žiadam len o slušnosť a prosím o vecnosť.

Nenahraditeľný (aj) v seniorskom veku – rozhovor s Benom Whittakerom

  Keď som bol v roku 1987 v USA, v Detroite ma náš známy Steve vzal do veľkého obchodného centra. Steve bol milý, sedemdesiatročný, postav...