Mám svoj blog!

 

"Dnešný deň si budem pamätať ako deň, kedy..." (kapitán Jack Sparrow 😉) ...som si konečne vytvoril vlastnú blogovú stránku, teda vlastný blog.

Mal som dosiaľ tri (pozri odkazy vpravo) a bola to zaujímavá skúsenosť. 

Na SME (2007-09) som sa ešte len zoznamoval s tým, čo to je a aké to je, keď ľudia začnú komentovať... Postupne som otváral aj kontroverzné témy a zisťoval, aké je tu publikum širokospektrálne a aké vie byť "drsné" pri niektorých témach. Cítil som zodpovednosť za diskusiu, ktorú som vyvolal, a tak som niekedy aj celú noc nespal a na druhý deň mal problém sústrediť sa na prácu (nie kvôli ospalosti, ale kvôli tomu, že tam stále čosi pribúdalo)... až som s tým musel "seknúť". Inak to nešlo.

Potom ma oslovili známi, ktorí vytvorili Moju komunitu. Páčil sa mi ten projekt, tak som sa opäť vrátil k blogovaniu (2012-19). Myslím, že to malo svoj zmysel, publikum, užšie témy, dobré pocity.

Neskôr som "presedlal" na Postoj (2019-20), kde sa mi zdalo zmysluplnejšie adresovať svoje blogy, keďže som ich chcel orientovať zväčša k politickým témam. Kvôli tomu, aké sa tam vytvorilo publikum.

Niekedy som využil aj svoju stránku na FB na texty, ktoré boli skôr blogmi než krátkymi glosami, aké má táto platforma rada. Aj som si vytvoril osobitnú stránku na tento účel - s témami, ktoré ma obzvlášť zaujímajú (starostlivosť o zdravie - fyzické, mentálne i duchovné, vo vzájomnom prelínaní: ZelenéKráľovstvo.SK). Ale postupne som konečne pochopil, že blogy čitateľom na FB skrátka... nechutia, aj preto mali (majú) minimálne odozvy (čo sa týka komentovania, či diskusie). 

Takže konečne idem vykročiť na cestu vlastného blogu. Ako som už uviedol v profile, bude to o rôznych témach, ktoré ma zaujímajú, "provokujú" moje zamyslenie a o ktorých by som rád diskutoval.

Jasné, že viem, čo riskujem. Doteraz som mal svoje texty akosi "zastrešené" nejakou platformou. Teraz je to už len moje. Kto si ma nájde, ten si ma nájde. Kto sa bude chcieť vrátiť, vráti sa. Kto ma bude chcieť sledovať, bude. Inak... nič. 

Rozumiem.

Tak uvidím, či to bude moje konečné riešenie.

V každom prípade: ďakujem, že ste to dočítali až sem. Je to v súčasnej dobe vzácnosť. 

Sľubujem, že s časom mojich čitateľov budem zaobchádzať s úctou a urobím, čo budem vedieť, aby im ten, ktorý venujú čítaniu mojich blogov, stál za to.
 

Stano Košč, v.r.