Baťovci a tajomstvo úspechu

 

Poznáte príbeh o dvoch Baťových vyslancoch do Afriky? Zrejme áno, je veľmi známy. Ale poviem vám ho ešte raz, lebo je v ňom čosi nadčasové, myslím. Údajne je pravdivý, ale najmä, odhaľuje tajomstvo úspechu v každom podnikaní. A možno ešte čosi viac.

Pán Baťa vyslal dvoch svojich emisárov do dvoch krajín v Afrike, aby tam presondovali možnosti podnikania jeho firmy.

Jeden z nich majiteľovi telegrafoval: „Pán Baťa, tu nie je žiadny priestor pre naše podnikanie, pretože tu všetci chodia bosí.

Druhý tiež majiteľovi telegrafoval: „Pán Baťa, tu je obrovský potenciál pre naše podnikanie, pretože tu všetci chodia bosí!“

V čom je pointa?

Ktorý z nich mal pravdu? Obaja. Ako je to možné, keď prišli k opačným záverom?

Každý podnikateľ, ak chce uspieť, musí reagovať na potrebu trhu. Ak je potreba aktuálna (čiže pociťovaná) a spája sa s jeho produktom, je všetko jasné – naplnením tejto potreby je zákazník uspokojený a podnikateľ úspešný.

To však nebol prípad afrických krajín v čase návštev oboch emisárov. Všetci tam chodili bosí. Prečo? Lebo boli chudobní? Nie. Pretože vždy chodili bosí, nemali žiaden dôvod obuť si topánky a bolo by to pre nich zrejme aj nepohodlné. Boli takto zvyknutí a nemali žiadnu potrebu niečo na tom meniť. Prvý emisár reflektoval túto realitu, stiahol sa a pre svoju firmu tu nedosiahol žiaden úspech. Ani sa oň nepokúsil, lebo nenašiel potrebu.

Druhý, naopak, videl do budúcna. Nie, to nie. Ale ...veril topánkam. Bol presvedčený, že nosiť topánky nie je len obyčajný zvyk pre nás, čo sme s tým už vyrastali, ale dobrozvyk, užitočný pre každého. Videl benefity nosenia topánok a keďže bol o nich presvedčený, rovnako bol presvedčený aj o možnostiach úspechu na trhu, kde všetci (zatiaľ) chodia bosí. Aj keď teda obyvatelia danej krajiny v danej chvíli nepociťovali aktuálnu potrebu topánok, on vedel, že ju pocítia, keď im niekto dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo predstaví úžitok nosenia topánok.

Prešlo odvtedy sto rokov. Komu z nich dali dejiny za pravdu? Paradoxne, tiež obidvom. Veľká časť obyvateľov Afriky síce naďalej chodí bosá, ale veľká časť si zvykla nosiť topánky, a to z rôznych dôvodov. Na druhej strane, u nás, v Európe, pomaly ale postupne sa šíri (resp. vracia?) zvyk chodiť bosí – keďže sa ukázalo, že je to predsa len zdravšie než chodiť v topánkach. Je to pre nás šokujúce poznanie, lebo sme si dlho spájali nosenie topánok s vyššou kvalitou života, vyšším štandardom a postupne sa nám to už stalo úplnou samozrejmosťou. 

Ale fakty nepustia a je pravdepodobné, že aj u nás príde doba, keď veľká časť ľudí bude ešte stále nosiť topánky, a to z rôznych dôvodov, no zrejme hlavne zo zvyku, zatiaľ čo iná (veľká?) časť bude chodiť bosá – asi väčšina z nich nie stále, ale viac-menej často, a to predovšetkým zo zdravotných dôvodov (ťažko pre to nájsť iný dôvod, ale tento bohato stačí). Isteže, pôjde to pomalšie – jednoducho preto, lebo na topánkach sa dá zarobiť, takže ich reklame sa venuje väčšia pozornosť. Na chodení naboso sa zarobiť nedá, je to len zdravšie...

Vlastne, dalo by sa zarobiť: na prednáškach, publikáciách a osvete v prospech chodenia naboso. Ale určite nie toľko, ako na produkcii a predaji topánok.

A predsa, trh topánok sa už trochu otriasol...

Hľadači riešenia za Západe a následne geniálni podnikatelia našli kompromis: barefoot obuv. Takto spojili benefity chodenia v topánkach i chodenia naboso a zarábajú na obidvoch. Alebo možno je to "len" vývojový medzičlánok? Uvidíme. Dá sa tušiť, že práve im bude patriť svet zajtrajška, pokiaľ ide o to, v čom budeme chodiť. Vidia do budúcna? Nie, tvoria ju a ich úspech je aj v tomto prípade podmienený schopnosťou vidieť potreby aj tam, kde ich zákazník ešte sám nevidí alebo len tuší – a pomôcť mu objaviť ich a naplniť.